Fyzika a slovenčina ruka v ruke

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že fyzika a slovenčina sú dva tak odlišné predmety, že len veľmi ťažko by sme hľadali spoločný prienik, my vás dnes vyvedieme z omylu. Máme pre vás ukážku, ako tvorivo sa dá vypracovať aj obyčajná domáca úloha z fyziky na tému: Aký by bol život bez trenia.

Život bez trenia

Čo by sa stalo, ak by trenie neexistovalo?

Auto by na ceste nezastavovalo,

písať kriedou by sa nedalo

a teplo by nám nevznikalo.

Ľudia by sa nemohli voľne pohybovať,

ba dokonca ani vtáci, ani lietadlá premiestňovať.

Sláčikové nástroje by nevydali žiaden tón

a symfonický orchester by zanikol.

Naši predkovia by boli bez ohňa a boli by odkázaní

neustále sa spoliehať na udržiavanie plameňa.

Trenie je súčasťou nášho života,

bez neho by nebola žiadna istota.

Autor: Bianka Halušková (8. A)

 

 

Život bez trenia

(Rozprávka)

 

Bol raz jeden pán menom Chôdzik. Neustále chodil a rád sa stretával s kamarátmi, ktorí sa volali Tancal, Hudbík a Brzdík. Tancal rád tancoval, Hudbík rád hral na hudobných nástrojoch a Brzdík bol zase veľmi pomalý, lebo rád brzdil. Patrili medzi tých, ktorí riadili pohyb ľudí. Boli namyslení a pyšní na svoju prácu.

V jeden jarný deň sa tak ponáhľali do práce, že v rýchlosti nezbadali oproti idúceho Trenca. Všetci skončili na zemi a skúmavo sa pozerali na Trenca. Chôdzik sa mu nahnevane pozrel do očí a dôrazne mu povedal, aby bol nabudúce pozornejší. Trenca poznali zo základky a nemali ho veľmi radi, lebo bol múdrejší a tváril sa vždy dôležitejšie ako ostatní. Trenec bol však v skutočnosti veľmi skromný človek. Vysvetlil im, že sa ponáhľa do práce. Tancal sa čudoval, prečo sa tak ponáhľa, keď aj tak v práci nie je taký dôležitý ako oni. Chôdzik, Brzdík a Hudbík sa začali smiať, čo Trenca veľmi urazilo. Pobral sa teda domov a rozhodol sa, že prestane vykonávať svoje poslanie – svoju funkciu.

Po príchode do práce Chôdzik a Tancal neustále padali na zem. Brzdík odrazu nevedel Brzdiť. Vznikalo veľa nehôd. Hudbíkové sláčikové nástroje nechápavo prestali fungovať. Nevydávali nijaký zvuk. Spomenuli si na rannú udalosť, keď urazili Trenca, spochybnili jeho význam. Okamžite zavolali Trencovi, aby sa vrátil do práce. Priznali svoju namyslenosť a uznali jeho dôležitú úlohu  – trenie, ktorú Trenec vykonával.

Nakoniec sa z nich stali veľmi dobrí kamaráti. Trenec sa už nikdy viac necítil ukrivdene, lebo kamaráti pochopili, že jeho funkcia je vo svete dôležitá a nenahraditeľná  a  ani oni bez neho nevedia fungovať.

Autor: Kristínka Pásztorová (8. A)

 

Spracovala: RNDr. Beáta Guteková