Žiaci 4.A a 4.B si v dňoch 16.05 – 20.05 spoločne užili školu v prírode v obkolesení hôr Liptovského Jána.
Prvý deň sme sa pobalili, rozlúčili s rodičmi a s radosťou a očakávaniami vyrazili na našu púť. V autobuse sme si niektorí pospali a tak sme nabrali veľa síl do toho, čo nás čakalo. Poobede sme si poriadne precvičili svoje dávno zabudnuté svaly, keď sme kráčali po starom lyžiarskom kopci smerom na Poludnicu. Pred koncom kopca, to niektorí chceli vzdať, no vôľa bola väčšia ako sily, a tak napokon sme to všetci zvládli. Výhľad zhora, bol neopísateľný.
Druhý deň sa slnko schovalo poza oblaky. Doobeda sme batikovali naše tričká a poobede sme vykročili v pršiplášťoch do Stanišovskej jaskyne. Kde sme dostali čelovky a inštrukcie od pána sprievodcu. Po ceste v jaskyni sme stretli pavúka Huga a mnoho iných obyvateľov jaskyne. Zažili sme absolútnu tmu, keď sa zhasli všetky čelovky, vyskúšali sme svoj strach. Večer sme mali prekvapenie, prišiel nás navštíviť náš pán kaplán Kocúrko, ktorý nám urobil rannú aj večernú sv. omšu.
Tretí deň sme mali rôzne športové a edukačné vonkajšie aktivity. Poobede sme navštívili Podzemie Pod Vežami, kde sme sa stali malými permoníkmi. Zistili sme ako sa razia mince, ako baníci museli ťažko pracovať v baniach a ako malí chlapci pracovali pri horúcich peciach.
Štvrtý deň sme navštívili Park Mini Slovensko, kde sú miniatúry vybraných slovenských kultúrnych pamiatok v mierke 1:25. Hrady, zámky, kostoly, zvonice, ale aj záhradná železnica. V tomto parku sme dostali v skupinách úlohy, ktoré sme museli splniť a naučiť sa základné informácie o našich skvostoch. Poobede sme vyšli na Svätojánsku rozhľadňu, odkiaľ sme mali úžasný výhľad na celú Jánsku dolinu. Večer sme v pološere športovo bojovali proti sebe v rôznych disciplínach.
Piaty a zároveň posledný deň sme si užili naplno. Museli sme naše porozhadzované veci pobaliť do kufra a spoločnými silami ho zniesť po schodoch. Spoločne sme si vyhodnotili náš celý týždeň a obdarovali sme sa malými pozornosťami. Po ceste naspäť, nám niektorí od únavy pospali. No ich srdiečka sa už tešili, kedy budú opäť s rodičmi.
Naša ŠVP bola nezabudnuteľná a veríme, že im spomienky v srdciach ostanú. 🙂